Slová, piesne a maľovanky

Raz za určité obdobie ma kopne múza a mám chuť niečo tvoriť. Mala som obdobie šitia, kreslenia, písania, potom zasa šitia, písania básničiek a teraz pri deťoch som po rokoch tvorivej nečinnosti, nabrala odvahu na maľovanie. Nie žeby som mala veľa času, aj keď som na materskej dovolenke, ale tá chuť bola neodolateľná.

Samozrejme najväčšou motiváciou boli moje deti. Po prvom obrázku som sa dala na druhý, bol to dar pre staršieho syna. Takže som skúsila namaľovať jeho milovanú Doru a Botičku. Dora the explorer u nás vtedy fičala na dennom poriadku, ja som bola akože Dora a Chrúst bol akože Botička. Takže som to do jeho meninovej oslavy stihla namaľovať a veru to šlo ľahšie, menej strachu a viac radosti. Syn sa tešil a hrdo ukazoval obraz každému návštevníkovi jeho izby.

Potešenie z maľovania pre deti ma nesmierne napĺňalo, preto som sa dala na maľovanie sovičiek - sovy sú symbolom múdrosti a tie detské sú aj roztomilé.

Ďalší obraz – Večerná motlitba – bol mojím snom. Namaľovať slová, ktoré režú do duše matky, som proste „musela“. Rúfusove  Motlitbičky sú neuveriteľným duchovným pokrmom a aj kvôli tomu som chcela, aby práve taká energia prúdila v našej detskej izbe. Obrázok zobrazuje anjela a ovečku, symboly nevinnosti, nehy, jemnosti. Môj syn zbožňuje ovečky, akosi inštinktívne ich doslova zbiera.

Aj ďalší zo série detských obrázkov bol preto s ovečkou. Ovečka na rakete je u nás obľúbená už cca 2 roky – pieseň z Youtube od little baby bum – baa baa black sheep. Taaaak a teraz už visí v detskej izbe. Maľovanie, hoci to sú také maľovánky, ma veľmi baví, deťom robia obrázky radosť a to je na tom to skvelé. Niet väčšieho kritika ako sú deti a niet úprimnejšej radosti ako keď je od dieťaťa. A celé je to o šírení dobrej energie.
Takže ponaučenie z mojej skúsenosti je: keď si viete niečo predstaviť, tak to môžete aj robiť. Tá vízia je polovica úspechu a viera, že sa to dá, je uzavretím kruhu úspechu tvorivosti. 

obrázky a slová

Pred rokom som túžila pre 2. synčeka vytvoriť krásne unikátne miesto na spanie. Väčšinu vecí ako aj postieľku "zdedil" po bračekovi. Zbožňujem knihu Malý Princ od Antoine de Saint-Exupéry a ten malý drobček mi proste so svojim úsmevčekom pripomínal Malého Princa. A tak vznikla myšlienka, že mu namaľujem obrázok. Lenže som nikdy nemaľovala a v obchode som taký obrázok nenašla. Ešte dávno na základnej som zvykla kresliť - všetko možné. Najprv som nenašla odvahu, predsa, žena na materskej toho nezarobí toľko, aby pomíňala peniaze na zbytočnosti, ktoré nepoužije, ako napr. maliarske plátno a farby. Ale potom ma doslova ohromil tento citát od Cynthia Heimet: "Medzi geniálnou tvorivosťou a správaním totálneho idiota je iba tenučká čiara. Tak kašli na to a preskoč ju."

Tak som do toho skočila, kúpila všetko potrebné a začala. Najprv opatrne, tak povediac som ten obrázok obkresľovala, ale potom to akoby šlo samo. A mala som radosť keď obrázok visel nad postieľkou a môj malý princ v nej odpočíval. :-)

Je paradoxné, že už keď som sa šla podceňovať, spomenula som si na Malého Princa, ktorý chcel aby mu letec nakreslil ovečku. Ten kritik vo mne v tej chvíli zomrel, zrodilo sa dieťa v nevinnej radosti z tvorenia a preto som mohla aj neskôr maľovať a urobiť niekomu radosť. Každému, kto túži niečo tvoriť, určite odporúčam odvahu a do toho priatelia!