Raz za určité obdobie ma kopne múza a mám chuť
niečo tvoriť. Mala som obdobie šitia, kreslenia, písania, potom zasa šitia,
písania básničiek a teraz pri deťoch som po rokoch tvorivej nečinnosti, nabrala
odvahu na maľovanie. Nie žeby som mala veľa času, aj keď som na materskej dovolenke,
ale tá chuť bola neodolateľná.
Samozrejme najväčšou motiváciou boli moje
deti. Po prvom obrázku som sa dala na druhý, bol to dar pre staršieho syna.
Takže som skúsila namaľovať jeho milovanú Doru a Botičku. Dora the explorer u
nás vtedy fičala na dennom poriadku, ja som bola akože Dora a Chrúst bol akože
Botička. Takže som to do jeho meninovej oslavy stihla namaľovať a veru to šlo
ľahšie, menej strachu a viac radosti. Syn sa tešil a hrdo ukazoval obraz
každému návštevníkovi jeho izby.
Potešenie z maľovania pre deti ma
nesmierne napĺňalo, preto som sa dala na maľovanie sovičiek - sovy sú symbolom
múdrosti a tie detské sú aj roztomilé.
Ďalší obraz – Večerná motlitba – bol mojím
snom. Namaľovať slová, ktoré režú do duše matky, som proste „musela“. Rúfusove Motlitbičky sú neuveriteľným duchovným
pokrmom a aj kvôli tomu som chcela, aby práve taká energia prúdila
v našej detskej izbe. Obrázok zobrazuje anjela a ovečku, symboly
nevinnosti, nehy, jemnosti. Môj syn zbožňuje ovečky, akosi inštinktívne ich doslova
zbiera.




Aj ďalší zo série detských obrázkov bol preto s ovečkou. Ovečka na rakete je u nás obľúbená už cca 2 roky – pieseň z Youtube od little baby bum – baa baa black sheep. Taaaak a teraz už visí v detskej izbe. Maľovanie, hoci to sú také maľovánky, ma veľmi
baví, deťom robia obrázky radosť a to je na tom to skvelé. Niet väčšieho
kritika ako sú deti a niet úprimnejšej radosti ako keď je od dieťaťa. A celé je to o šírení dobrej energie.
Takže ponaučenie z mojej skúsenosti je: keď si viete niečo predstaviť, tak to
môžete aj robiť. Tá vízia je polovica úspechu a viera, že sa to dá, je
uzavretím kruhu úspechu tvorivosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára